Záznam a závery zo seminára s medzinárodnou účasťou

Základná požiadavka uskutočniť seminár vyšla od viacerých iniciátorov. Boli to hlavne obidva zväzy (Slovenský zväz pre dojaciu techniku a Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku), celý rad chovateľov, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a výskumné pracoviská. Hlavným impulzom však bol stav a priebeh rozhovorov pred našim vstupom do Európskej únie v oblasti perspektívy výroby a spracovania ovčieho mlieka u nás. Všeobecne sa konštatuje, že v súčasnosti používaný spôsob získavania ovčieho mlieka nie vždy zodpovedá požiadavkám na jeho hygienickú kvalitu a zvýšeným nárokom na pracovné prostredie. Použitie dojacieho zariadenia by malo k odstráneniu uvedených problémy prispieť, ako je tomu v chove dojných kráv. Ide však o nesmierne vysoké investičné prostriedky, ktoré sa ťažko vyvažujú v súčasnosti získavaným množstvom a kvalitou ovčieho mlieka. Odborníci jednotne tvrdia, že pre širšie uplatnenie strojového dojenia nie sú u nás potrebné podmienky. Nie vždy sa však zhodnú na tom, ktoré z nich je potrebné prioritne zabezpečiť. Aj o tom bol celoslovenský odborný seminár.
Seminár bol určený manažérom poľnohospodárskych subjektov, samostatne hospodáriacim roľníkom, ktorí sa zaoberajú výrobou ovčieho mlieka a iným odborným, výskumným a pedagogickým  pracovníkom v danej oblasti.
Organizátormi boli:  Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Slovenský zväz pre dojaciu techniku Rovinka, Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre,  Zväz chovateľov oviec a kôz Banská Bystrica a Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied.
Celkove sa seminára zúčastnilo 169 účastníkov, z ktorých bolo 66 pracovníkov výrobných subjektov, 32 manažérov obchodných organizácií, 3 manažéri mliekárni, 18 zástupcov MP SR a RO MP SR, 7 zástupcov RVPS SR, 5 zástupcovia ŠPÚ SR a Plemenárskej inšpekcie SR, 1 zástupca RPPK, 6 zástupcovia Agentúry SAPARD a ARVI, 4 zástupcovia zväzov a združení, 7 pedagogických pracovníkov z vysokých a stredných škôl a 20 vedecko-výskumných pracovníkov, z ktorých sa časť podieľala aj na organizačnom zabezpečení podujatia. Z nich bolo  5 účastníkov  zo zahraničia.

Program seminára sa zameral hlavne na:

• zhodnotenie súčasného stavu chovu oviec na Slovensku a jeho možnosti v rozšírenej Európskej únii,
• posúdenie dôležitosti chovu oviec z hľadiska sociálno-ekonomického a environmentálneho rozvoja vidieka v horských a podhorských oblastiach Slovenska,
• prezentáciu existujúcej dojacej techniky pre ovce,
• zhodnotenie vhodnosti oviec chovaných na Slovensku pre strojové dojenie,
• nové pohľady na strojové dojenie oviec z aspektov anatómie a fyziológie získavania ovčieho mlieka,
• formulovanie spracovateľských nárokov na kvalitu ovčieho mlieka a ovčieho hrudkového syra,
• na prezentáciu pozitívnych príkladov uplatnenia strojového dojenia vo viacerých chovoch na Slovensku a v jednom chove v Čechách.

Účastníci hodnotili priebeh seminára pozitívne. V reakciách na jednotlivé príspevky a v závereč-nej diskusii ocenili organizovanie takéhoto podujatia. Z diskusie vyplynuli viaceré problémy, s ktorými sa treba zaoberať. Išlo o nasledovné:

• zvýšené požiadavky na kvalitu si vyžadujú rozšíriť strojové dojenie oviec viac ako doteraz,
• doterajšie skúsenosti naznačujú, že pokiaľ nie sú vytvorené zodpovedajúce chovateľské technické a personálne podmienky, dochádza po zavedení strojového dojenia k zníženiu dojnosti. Rovnako je to aj v zahraničí i keď pri iných úrovniach úžitkovosti,
• nedostatočná pozornosť sa venuje plemenárskej práci na zlepšenie vhodnosti našich oviec pre strojové dojenie,
• veľmi veľký vplyv má úroveň výživy a kŕmenia oviec,
• pohľad na využitie dojacieho zariadenia v chove oviec je iný pri sezónnom ako pri celoročnom chove,
• významnú úlohu má úroveň ľudí, ktorí sa s chovom oviec a získavaním ovčieho mlieka zaoberajú,
• uvedené má však viacero dimenzií. Dôležité je pritom, či sú ovce dojené na farme, alebo na pasienku v prevoznej dojárni,
• diskutovalo sa tiež, či sa súčasní bačovia dokážu adekvátne adaptovať na nové podmienky dojenia, alebo je potrebné využiť nový, menej skúsený, avšak  „nezaťažený“ personál,
• pri rozšírovaní strojového dojenia treba klásť väčší dôraz na školenia a pravidelné preškoľovania obsluhy v celej vertikále výroby mlieka,
• k tomu je tiež potrebné vyjasniť kompetencie a výklad príslušnej legislatívy v oblasti získavania odbornej spôsobilosti pre vykonávanie epidemiologicky závažných činností,
• bolo konštatované, že v súčasnosti je k dispozícii široký sortiment dojacej techniky pre ovce. Je však celý rad nejasností, ktoré nášmu chovateľovi sťažujú rozhodovanie pri nákupe a prevádzkovanie techniky,
• parametre dojacích zariadení majú veľké rozpätie nastavenia (aj od toho istého dodávateľa – výrobcu),
• neexistuje naša ani jednotná ISO norma, ktorá by stanovovala skúšanie parametrov dojacích zariadení pre ovce. Dodávateľ tieto parametre neuvádza, alebo ich overenie v rámci skúšok nepožaduje,
• záujem chovateľov oviec o strojové dojenie je na jednej strane stimulovaný tlakom na zlepšovanie kvality  mlieka,  na druhej strane však je nedostatok informácií v danej oblasti,
• zavedenie strojového dojenia oviec zmení vzťah chovu oviec k rozvoju vidieka, atraktívnosť samotného chovu a v neposlednom rade predajnosť tradičných slovenských ovčích špecialít,
• súčasne sa však v diskusii žiadalo, aby sa v predvstupových   rozhovoroch obhajovala  aj tradičná výroba slovenských špecialít z ovčieho mlieka,  čo okrem zachovania tradícií si bude vyžadovať menej investičných prostriedkov ako moderná „nerezová“ technológia.

Závery zo seminára

Z prednesených príspevkov a diskusie vyplynulo, že je veľký záujem zo strany chovateľov oviec i spracovateľov ovčieho mlieka čo najviac rozšíriť strojové dojenie. K tomu bude potrebné:

1. zlepšiť informovanosť chovateľov o technických, biologických a personálnych aspektoch výroby ovčieho mlieka prostredníctvom Siete poradenských služieb MP SR, Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, Slovenského zväzu pre dojaciu techniku a ďalších. Zakotviť to ako jednu z priorít poradenstva v príslušných regiónoch,
2. zintenzívniť plemenársku prácu v chove oviec s orientáciou na ekonomicky efektívne získavanie mlieka,
3. v každom chove výživu oviec maximálne intenzifikovať s rešpektovaním environmentálnych možností. Vypracovávať programy výživy oviec v jednotlivých chovoch. K tomu využiť podporné finančné prostriedky na poradenstvo,
4. technologickú modernizáciu v chove oviec uskutočňovať iba po dôkladnom a komplexnom zhodnotení vlastných možností, stanovení reálnych cieľov a vypracovaní podrobného, splniteľného postupu. K tomu sa odporúča využiť podporné prostriedky programu SAPARD,
5. predložené zámery modernizácie chovov oviec dôkladne hodnotiť. V začiatkoch intenzívnej modernizácie chovov dojných kráv to robili príslušné chovateľské zväzy a Ústav technológie chovu VÚŽV Nitra. V tom čase Slovenský zväz pre dojaciu techniku neexistoval, dnes však by mohol byť súčasťou procesu hodnotenia,
6. vypracovať a realizovať komplexný systém školenia a preškoľovania manažérov a výrobných pracovníkov v celej vertikále výroby a spracovania ovčieho mlieka tak, ako je to pri kravskom mlieku,
7. vyjasniť kompetencie a výklad príslušnej legislatívy v oblasti získavania spôsobilosti pre vykonávanie epidemiologicky závažných činností vo vzťahu k získavaniu a spracovaniu ovčieho mlieka,
8. v novej, v období pred vstupovom do EÚ prijímanej legislatíve zohľadniť špecifické požiadavky slovenského chovateľa oviec,
9. zintenzívniť výskum v oblasti  biológie a techniky získavania ovčieho mlieka,
10. organizovať podobné semináre, zamerané vždy na konkrétny úsek chovu oviec.